Počas festivalu Garáž nevznikala len hudba. Priamo v teréne pracovala aj mladá redakcia. Robila rozhovory s kapelami, fotila koncerty a písala texty. Výsledkom je Garazine, fanzin, ktorý zachytáva atmosféru festivalu aj príbehy kapiel na začiatku ich cesty. Prelistovať si ho môžete online priamo v tomto článku a fyzickú podobu zinu pokrstíme 5. septembra 2026 na podujatí FestArt na Garáži.
Zachytiť moment, keď sa to celé začína
Dôvodov, prečo fanzin vytvoriť, bolo viac a postupne sa spojili do jednej pomerne silnej motivácie, pri ktorej sme si povedali, že táto „nadpráca“ nám jednoducho dáva zmysel. Garáž je postavená najmä na podpore kapiel, ktoré sú ešte na začiatku svojej cesty. Pre niektorých môže byť vystúpenie na Garáži prvým väčším koncertom, prvým festivalom alebo prvou skúsenosťou s početnejším publikom. Chceli sme preto tento moment nielen vytvoriť, ale aj nejako zaznamenať. Dať kapelám možno jeden z ich prvých rozhovorov, odfotiť ich a zachytiť, čo práve riešia, ako premýšľajú o hudbe a kde sa v tom momente nachádzajú. Pre nás je to dokument festivalu, ale pre nich sa z toho pokojne môže o niekoľko rokov stať spomienka na obdobie, keď sa to celé začínalo.

Mladá redakcia priamo v teréne
Nechceli sme však podporovať iba mladých ľudí na pódiu. Povedali sme si, že rovnakú príležitosť môžeme dať mladým ľuďom, ktorých baví písať, fotografovať alebo jednoducho premýšľať o hudbe. Preto sme pri open calle do redakcie cielili primárne na stredoškolákov. Festival sa tak pre nich mohol stať malou živou redakciou, v ktorej si priamo v teréne vyskúšajú rozhovor s kapelou, koncertnú fotografiu, písanie textu aj fungovanie médií v prostredí hudobného festivalu. Nešlo nám o simuláciu profesionálnej redakcie, ale o skutočnú skúsenosť.
Na príprave a vedení festivalovej redakcie sme spolupracovali s časopisom HMOTA, ktorý sám vzniká v prostredí mladých autorov a autoriek. Redakciu počas projektu viedli šéfredaktorka HMOTY Laura Bilíková a kreatívna manažérka Laura Dimová; pomáhali mladým redaktorom s prípravou a napokon dali celému zinu jeho finálnu redakčnú a vizuálnu podobu.
Ešte pred festivalom sa redakcia stretla aj s hudobným publicistom Karlom Veselým. Rozprával sa s nimi o tom, ako nad hudbou premýšľa, čo si pri počúvaní všíma a ako potom tieto myšlienky premieňa na text. Niektoré z jeho slov a podnetov napokon redakcia využila aj v editoriáli samotného zinu.

V tradícii fanzinov a DIY kultúry
Samotná forma fanzinu nám ku Garáži prišla veľmi prirodzená. Hudobné fanziny boli historicky súčasťou scén a subkultúr, ktoré si nechceli alebo nemohli vytvárať vlastné klasické médiá. Fanúšikovia a ľudia priamo zo scény si preto sami vyrábali malé časopisy s rozhovormi, fotografiami, recenziami, názormi alebo informáciami o koncertoch. V punkovej kultúre 70. rokov sa z toho stal výrazný DIY formát: lacný, často kopírovaný, strihaný a lepený, vyrábaný v malých nákladoch a šírený medzi ľuďmi na koncertoch, v nezávislých obchodoch alebo poštou. Práve táto filozofia nám bola blízka – netreba čakať, kým vám niekto vytvorí médium alebo dá priestor. Môžete si ho jednoducho vytvoriť sami.
To veľmi dobre korešpondovalo aj s vizuálnym a obsahovým charakterom Garáže. Od začiatku sme sa snažili dostať do festivalu trochu surovosti, garážovej estetiky a pocitu priestoru, ktorý nevznikol preto, aby bol dokonale uhladený, ale preto, že ho niekto chcel vytvoriť. Fanzin má podľa nás podobnú vlastnosť. Nevyžaduje si dokonalosť. Vyžaduje si hlavne chuť niečo urobiť, zvedavosť a zápal. A práve preto nám pripadal ako vhodný spôsob, ako prepájať kapely s novým publikom a zároveň umožniť publiku, aby nebolo iba pasívnym divákom festivalu.
Komunita, ktorú bolo cítiť
Až počas samotnej Garáže sa pridala ešte jedna vec, ktorú sme možno pri príprave nedokázali úplne naplánovať. Okolo festivalu sa vytvorila veľmi príjemná skupina ľudí – od návštevníkov a účinkujúcich cez mladú redakciu až po ľudí z produkcie, dodávateľov či dobrovoľníkov. Slovo „komunita“ sa dnes používa často, ale počas tých dvoch dní bolo naozaj cítiť, že ľudia ten priestor a festival na chvíľu prijali za svoj. Po festivale niekto dokonca Bunky na Looke nazval jednoducho Garáže a po festivale nám chodili správy nielen od účinkujúcich a návštevníkov, ale aj napríklad z Mestského hospodárstva a správy lesov v Trenčíne. Aj preto má pre nás zin zmysel ako fyzická stopa po niečom, čo bolo zo svojej podstaty veľmi krátke a pominuteľné – po dvoch dňoch koncertov, stretnutí a energie ľudí, ktorí sa v jednom priestore zišli okolo novej hudby.

Kde nájdete Garazine
Online verziu Garazinu si môžete prelistovať a stiahnuť priamo tu: Garazine
Fyzickú podobu zinu slávnostne pokrstíme 5. septembra 2026 na podujatí FestArt na Garáži.
Na Garazine pracovali editorka: Laura Bilíková grafická dizajnérka: Laura Dimová fotograf: Šimon Letaši redaktorstvo: Lucia Kúdelová, Teona Tea Mtibelašvili, Miriam Tuchyňová, Arya Yaghoubi