Bienále súčasného židovského umenia: Jidiš vesmír

O dielach: 

Himl un Erd (Yiddish Cosmos / Jidiš vesmír) 
Výstava Yevgeniya Fiksa 

Čo má spoločné výskum vesmíru s jidiš kultúrou? 

Multidisciplinárny umelec Yevgeniy Fiks predstavuje výstavu Himl un Erd (Yiddish Cosmos / Jidiš vesmír), ktorá odhaľuje prekvapivé spojenia medzi východoeurópskou židovskou skúsenosťou, futuristickým utopizmom a prieskumom vesmíru. Fiks v tejto výstave vytvára špekulatívny príbeh jidiš kultúry založený na odvážnej predstavivosti, univerzálnosti, viere a vedeckom pokroku. 

Jidiš vesmír prostredníctvom spájania faktov a fikcie vyvoláva atmosféru futuristického utopizmu 20. storočia a praktických úspechov vesmírnej vedy z pohľadu východoeurópskych Židov. Umelec Yevgeniy Fiks špekuluje o pojme vesmíru (kosmu) a o tom, ako by sa v kontexte východnej Európy mohol stať stelesnením domova pre židovskú diaspóru. Ak je príbehom východoeurópskych Židov 20. storočia túžba po univerzalizme a vedeckom pokroku, potom je to práve vesmír ako „domovina“, ktorý tieto sny najdokonalejšie napĺňa. 

Vo výstave, ktorá predstavuje diela na textíliách, Fiks skúma skutočné aj imaginárne prepojenia medzi vymysleným jazykom medziplanetárnej komunikácie a jidiš, pričom súčasne stavia do kontrastu vizuálne prvky vesmírneho prieskumu so židovskou komunitou a jidiš kultúrou. 

Zuzanna Hertzberg: Židovské anarchistky proti hegemónii 
(performatívna prechádzka, hovorené slovo, diskusia) 

Táto anti-hegemónna a anti-imperialistická performatívna prechádzka sa začne pred synagógou a povedie do neďalekého parku pri železničnej stanici. Umelkyňa tu bude rozprávať príbehy o židovsko-ukrajinských anarchistkách z prvej polovice 20. storočia. 

Fanny Kaplan, Olga Taratuta a Milly Witkop praktizovali rôzne formy cezhraničného odporu voči rôznym prejavom hegemonickej moci – či už išlo o štát, ideológiu alebo sociálno-kultúrne systémy útlaku. 

Táto „artivistická“ akcia bude zároveň úvodom a pozvánkou do spoločného rozhovoru účastníkov o tom, ako každý z nás vníma hegemóniu a imperializmus, a o spoločnom pokuse rekontextualizovať tieto pojmy z rôznych uhlov pohľadu, skúseností a praktík. 

„Herstories“ (ženské príbehy) židovsko-ukrajinských anarchistiek nám môžu ukázať, ako dnes uchopiť ich odkaz. To, proti čomu bojovali a čomu sa postavili, môže byť kľúčom k lepšiemu pochopeniu súčasných udalostí a perspektívy ľudí pochádzajúcich z niekdajšieho Pásma osídlenia (Pale of Settlement). 

Internacionalizmus a nomádstvo. Energia, ktorá prekonáva územné hranice a kultúrne rozdiely. Stelesnenie utópie je záležitosťou dneška, nie zajtrajška. 

Sala-Manca: Dve krátke performancie 

Monológy uvádzača 

Ester, narodená v ortodoxnej židovskej rodine, opustila náboženstvo a zamilovala sa do uvádzača v kine Lisbon, ktoré fungovalo v suteréne domu malomocných v Lisabone, v Portugalsku v rokoch 1963 až 1973 (počas Salazarovej diktatúry slúžilo ako podzemné odbojové centrum bojovníkov za slobodu – priamo pod nosom režimu). Ester vďaka svojej láske k uvádzačovi si zamilovala aj samotné kino, čo viedlo k jej vyhosteniu z domova. 

Slony v nočnej Metule 
Slony v nočnej Metule je performancia, ktorá kombinuje video, digitálne slidy, film, animáciu a dva hlasy – v jidiš a v angličtine. Vychádza z textov jidiš básnika Avrahama Sutzkevera a zasádza jeho poéziu do kontextu dejín izraelskej literatúry z dnešného pohľadu. 

Performancia sa venuje tvrdým izraelským kultúrnym politikám 50. rokov, ktoré potláčali kultúry židovskej diaspóry v prospech hegemonizácie novej hebrejskej kultúry. 

Slony v nočnej Metule nadväzujú na predchádzajúce performancie Sala-Mancy venované textom a poézii. Dielo pokračuje v ich výskume napätia medzi písmenom (textom), hovoreným prejavom, telom a obrazom, ako aj medzi vizuálnymi, kultúrnymi a zvukovými prekladmi v elektronickom priestore. 

O umelcoch:

YEVGENIY FIKS je umelec, teoretik a kurátor, narodený v Moskve a od roku 1994 pôsobiaci v New Yorku. Vo svojej tvorbe sa venuje najmä postsovietskemu dialógu medzi Východom a Západom a dejinám ľavicových politických hnutí. Medzi jeho známe projekty patrí Komunistický sprievodca po New Yorku (2008), mapujúci miesta spojené s americkým komunistickým hnutím. Fiks vytvoril vlastnú verziu jidiš v zmysle „kozmického“ jazyka, ktorý je schopný prepájať nebo so zemou, každodenný život s fantastickou utópiou, či židovskú a globálnu kultúru. Výstava Jidiš vesmír bola po prvý raz predstavená v New Yorku v roku 2018 a neskôr aj v Moskve. V roku 2022 sa Fiks stal spolu s Mariou Veits kurátorom Pavilónu Yiddishland na prestížnom Bienále v Benátkach.

ZUZANNA HERTZBERG je interdisciplinárna umelkyňa, artivistka a výskumníčka. Vo svojej tvorbe využíva maľbu, textil a artivistické akcie vo verejnom priestore. Je autorkou inštalácií a koláží, ktoré pracujú s archívnymi materiálmi a sú sprevádzané performanciami hovoreného slova. Vo svojej umeleckej praxi sa zaoberá prepletaním individuálnej a kolektívnej pamäti. Zameriava sa na problémy spojené s marginalizáciou menšinových skupín a politikami vymazávania nepohodlných – najmä ženských – naratívov z historickej pamäti.

SALA-MANCA je umelecký kolektív, ktorý vznikol v roku 2000. Skupina sa venuje sa tvorbe performancií, videí, inštalácií, či projektom v oblasti nových médií, ktoré prezentovala v renomovaných umeleckých inštitúciách po celom svete. Sala-Manca sa zaoberá poetikou prekladu – kultúrneho, mediálneho aj sociálneho –, textovými, mestskými a internetovými kontextmi, ako aj napätím medzi nízkotechnologickou a vysokotechnologickou estetikou, a tiež sociálnymi a politickými témami. Členmi Sala-Manca je dvojica Lea Mauas a Diego Rotman, narodená v Buenos Aires a aktuálne pôsobiaca v Kanade.

Kurátorstvo:

MgA. Tamara Moyzes, PhD. je kurátorka a umelkyňa, ktorá sa venuje politickému umeniu a otázkam menšinových identít. Doktorandské štúdium ukončila na Akadémii výtvarných umení v Prahe, kde v roku 2018 založila interdisciplinárnu galériu Artivist Lab, fungujúcu ako experimentálne laboratórium pre umelecký výskum. Je spoluzakladateľkou umeleckého kolektívu Romane Kale Panthera (2014) a iniciátorkou rezidencie Artist in Need (2022) pre umelcov na úteku pred vojnou. V roku 2024 založila aj program Avindo/Budúcnosť, zameraný na podporu rómskych umelcov, teoretikov a kurátorov. Vo svojej tvorbe sa dlhodobo venuje témam rasizmu, nacionalizmu, orientalizmu a intersekcionality. Kriticky reflektuje spoločenské a politické javy prostredníctvom umeleckého aktivizmu.

MgA. Shlomi Yaffe je intermediálny umelec pôvodom z Izraela, ktorý žije a tvorí v Prahe. Jeho tvorba sa často zaoberá spoločenskými a politickými témami, pričom spochybňuje najmä pseudovedecké predstavy o rase a tele, ktoré vychádzajú z mýtov, ideológií alebo kultúrnych predpokladov. Od roku 2020 sa venuje aj dlhodobému projektu Laktismus, ktorý predstavuje utopický eco-feministický koncept navrhujúci svet bez geografického rozdelenia.

Použité dielo vo vizuály bienále: Yevgeniy Fiks, Himl un Erd (Jidiš vesmír) – Boris Volynov, 2016