Päť svetelných boxov v trenčianskom podchode je príspevkom rakúskeho umelca Olivera Resslera do projektu Zelená línia, ktorý je súčasťou Európskeho hlavného mesta kultúry Trenčín 2026 a ktorého kurátorom je Oto Hudec.
Miesto: podchod Hasičská, Trenčín
Podchod spájajúci staré mesto s riekou je typickým príkladom mestskej infraštruktúry: nízky, tmavý tunel, ktorý núti chodcov klesať pod zem, aby sa autá mohli voľne pohybovať hore. Keďže má len schody a je bez výťahu, vylučuje seniorov a používateľov invalidných vozíkov.
Napriek tomu, že najznečisťujúcejší a najhlučnejší spôsob dopravy hrubo nadmerne využíva obmedzený priestor v našich mestách, môže sa neobmedzene pohybovať pod oblohou. Chodci sú medzitým nútení do tmavých a nebezpečných podzemných priestorov. Chodba bola postavená v 80. rokoch 20. storočia v pomyselne beztriednej spoločnosti. Dnes takáto architektúra oddeľuje triedy ľudí nútených byť pod ňou od tých, ktorí sa môžu voľne pohybovať nad ich hlavami.
„Správajte sa tak, akoby bolo možné radikálne zmeniť svet,“ píše sa na žltej výstražnej páske jedného z fotografických diel s citáciou Angely Davisovej. Americká filozofka priznáva, že ešte len musíme vybudovať spravodlivú, rovnostársku, radikálne demokratickú a slobodnú spoločnosť a trvá na tom, že neexistuje žiadna iná alternatíva k boju.
„Pod ich kolesami, ale nezlomení,“ píše sa na ďalšej výstražnej páske, zatiaľ čo autá hučia nad našimi hlavami, v tieni Trenčianskeho hradu. „Nezlomení“ pripomína koleso na lámanie, stredoveké mučiace zariadenie, ktoré sa používalo na ničenie tiel pri verejných popravách ako varovanie pre ostatných. Zmrštený bicykel pod ťažkým kolesom je viac než len symbolom utláčateľského systému: premieňa scénu deštrukcie na scénu vytrvalosti. Jednotlivci môžu byť zabití, ale náš kolektívny vzdor pretrváva.
Ďalšie fotografické diela predznamenávajú budúcnosť po ére fosílneho kapitalizmu: čas, keď nadvláda áut a brutálne architektonické formy, ktoré s nimi rástli, konečne pominú. V tejto imaginárnej budúcnosti hodnota nespočíva vo vlastníctve áut, ale v slobode pohybovať sa bezpečne, ľahko a udržateľne bez nich. Blahobyt sa tu javí ako hojnosť verejného priestoru, čerstvého vzduchu, spoľahlivej a dobre navrhnutej verejnej dopravy a cyklotrás. Dielo Von z podchodu, aby sme získali naspäť oblohu vyjadruje potrebu dostať sa ku hviezdam a právo pohybovať sa v meste bez toho, aby nás terorizovala automobilová doprava. Súkromné vlastníctvo áut je viac než len lokálna katastrofa. Ako hlavný zdroj emisií uhlíka a následného globálneho otepľovania je jeho celosvetový dopad obrovský a neustále sa zhoršuje. Stále narastajúce globálne otepľovanie v súčasnosti zabíja jedného človeka každú minútu na celom svete, čo odhalila rozsiahla správa o vplyve klimatického kolapsu na ľudské zdravie. Toto dielo trvá na naliehavej potrebe prekonať realitu, ktorá je zároveň otupujúca aj smrteľná.
Oliver Ressler (narodený v Knittelfelde v Rakúsku) vytvára inštalácie, projekty vo verejnom priestore a filmy, v ktorých sa venuje témam ekonomiky, demokracie, klimatickej krízy, rasizmu, rôznych foriem odporu a spoločenských alternatív. Doposiaľ vytvoril 42 filmov, ktoré boli premietané na tisíckach podujatí sociálnych hnutí, v umeleckých inštitúciách a na filmových festivaloch.
Jeho rozsiahle samostatné výstavy sa uskutočnili v MNAC – Národnom múzeu súčasného umenia v Bukurešti, SALT Galata v Istanbule, LABoral Centro de Arte y Creación Industrial v Gijóne, Museo Espacio v Aguascalientes v Mexiku a Belvedere 21 vo Viedni.
Zúčastnil sa na viac ako 400 skupinových výstavách, okrem iného v Museo Reina Sofía v Madride, Centre Pompidou v Paríži či Kunsthalle Bratislava. Svoje diela predstavil aj na bienále v Prahe, Seville, Moskve, Tchaj-peji, Lyone, Gjumri, Benátkach, Aténach, Quebecu, Helsinkách, Čedžu, Kyjeve, Göteborgu, Stavangeri a Istanbule, ako aj na výstave Documenta 14 v Kasseli (2017).
