Trenčiansky hrad, ikonická dominanta mesta formovaná stáročiami histórie, sa vďaka programu Trenčín 2026 – Európske hlavné mesto kultúry mení na živý priestor pre súčasné umenie. Od 7. februára hostí tri výstavy, ktoré vytvárajú jedinečný dialóg medzi minulosťou a súčasnosťou.
Prvou z nich je multimediálna site-specific výstava Studňa lásky, ktorej kurátorom je Ekmel Ertan. Prepája historický kontext hradu so súčasnými témami pamäti, mýtu, práce a ľudskej túžby. Odkazuje na legendu, ktorá patrí k najznámejším príbehom spojeným s Trenčianskym hradom. Rozpráva o mladom Turkovi menom Omar, ktorý z lásky k uväznenej Fatime vyhĺbil v skale hlbokú studňu. Práve vďaka tvorbe tureckých umelcov dnes tento príbeh oddanosti a nádeje získava novú podobu prostredníctvom súčasného umenia.
Výstava je umiestnená do gotickej kaplnky a Delovej bašty, ktoré vytvárajú intímne prostredie, v ktorom svetlo, zvuk a hologramy odhaľujú nové vrstvy známej legendy. Tureckí umelci pracujú s modernými technológiami – od umelej inteligencie po holografiu – a vytvárajú diela, ktoré neponúkajú jednoznačné odpovede, ale skôr priestor na osobnú reflexiu. „Autor nemal v úmysle legendu ilustrovať, ale preložiť ju do súčasného jazyka. Studňa lásky je metaforou práce, pamäti a hlasov, ktoré sa v dejinách často stratili,“ hovorí kurátor výstavy Ekmel Ertan.
V Barborinom paláci nájdu návštevníci pod názvom Barborina niť inštaláciu portugalskej umelkyne Carly Rebelo, ktorá pracuje s fragmentmi pôvodnej drevenej podlahy z textilnej továrne Merina v Trenčíne. Materiál presiaknutý stopami práce a času kombinuje s jemnými vláknami a kresbami v priestore. Výsledkom je poetické vyjadrenie kolektívnej pamäti, v ktorom sa priemyselná minulosť mesta jemne prelína so súčasným vnímaním priestoru. „Zaujíma ma, ako materiály uchovávajú pamäť – nielen vizuálnu, ale aj emocionálnu,“ hovorí Carla Rebelo pri opise svojej práce.
Trojicu výstav uzatvára dielo japonského umelca Yasuakiho Onishiho Kryštalické ticho, ktoré premieňa Rytiersku sálu na krehkú vertikálnu krajinu z priehľadných materiálov. Pominuteľná inštalácia kontrastuje s mohutnou architektúrou hradu a tematizuje plynutie času ako proces neustálej premeny. Dielo vzniklo v spolupráci s EU–Japan Fest a zdôrazňuje medzinárodný rozmer projektu Trenčín 2026. „V tichu a prázdnote vnímame čas inak – nie ako niečo, čo plynie, ale ako niečo, čo sa neustále mení,“ hovorí Yasuaki Onishi.
V roku 2026 nie je Trenčiansky hrad len kulisou, ale aktívnym partnerom súčasného umenia. Miesto, ktoré po stáročia symbolizovalo moc a obranu, dnes ponúka priestor pre citlivé, aktuálne a medzinárodné umelecké vyjadrenie – a potvrdzuje tak, že aj historická pamiatka môže byť živým a otvoreným miestom pre kultúrny dialóg.
Informácie, tlačové materiály a fotografie z Otváracieho víkendu sú dostupné na stiahnutie v sekcii Pre médiá.
Projekt finančne podporujú mesto Trenčín, Trenčiansky samosprávny kraj a Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Partnerom projektu je Európska únia.
