Dielo rumunskej autorskej dvojice je rozmerná oceľová konštrukcia pripomínajúca meteorologickú anténu — takmer ako vedecký prístroj, no predovšetkým sochárske dielo vo forme nezodpovedanej otázky. Vo svojej kruhovej kovovej časti má vyrezaný nápis „Kto vlastní počasie?/Who Owns the Weather?“. Táto fráza je čiastočne čitateľná na objekte, ale stáva sa plne viditeľnou ako tieň vrhaný na zem, keď slnečné svetlo prechádza cez vyrezané písmená. Čitateľnosť textu závisí od polohy slnka, časti dňa, ročného obdobia a atmosférických podmienok.
Miesto: Nábrežie rieky Váh, Trenčín
Dielo funguje ako environmentálny nástroj, ktorý spája radikalitu a isté mystérium otázky s prírodnými premennými. Projekt bol inšpirovaný špekulatívnou správou „Owning the Weather in 2025“ (Ovládnutie počasia v roku 2025), ktorú vypracovali Vzdušné sily Spojených štátov v roku 1996 a ktorá skúmala potenciál technológií modifikácie počasia na strategické vojenské účely. Aj keď zmena počasia vo vojnovom konflikte ostala skôr utópiou, v kontexte klimatickej krízy sa technológie geoinžinierstva (modifikácia počasia za účelom lokálneho zmiernenia klimatickej krízy) stali reálne diskutovanou, ale kontroverznou a vedeckou komunitou kritizovanou témou.
Otázka v kruhu zostáva zámerne otvorená. Je na divákovi, aby premýšľal, a sám sebe odpovedal. Poukazuje na klimatickú zmenu? Zmeny počasia sa dnes dejú aj v dôsledku ľudskej činnosti, zodpovednosť za ne však nie je rozdelená rovnomerne. Obracia dielo pozornosť na korporácie fosílneho priemyslu, bohaté štáty a obchodných a politických lobistov, ktorí krízu neúmerne prehlbujú a zároveň sa vyhýbajú zodpovednosti? Alebo by sme mali kriticky nahliadnuť na vojenský priemysel a štáty, ktoré už experimentovali, alebo uvažovali o manipulácii lokálnych klimatických podmienok na strategické účely?
Anca Benera a Arnold Estefán pracujú spolu ako umelecká dvojica od roku 2012 a v súčasnosti pôsobia vo Viedni. Ich tvorba zahŕňa multimediálne inštalácie, sochárstvo a kresbu a skúma priesečníky histórie, životného prostredia a politiky hospodárenia s prírodnými zdrojmi. Nedávne diela skúmajú, ako vojenské imaginárne predstavy formujú krajinu, podnebie a komunity, a skúmajú spôsoby, akými minulé konflikty naďalej ovplyvňujú prostredie, v ktorom žijeme, a budúcnosť, ktorú si predstavujeme. Reprezentujú Rumunsko na 61. Bienále v Benátkach v roku 2026 so samostatnou prezentáciou Black Seas – Scores for the Sonic Eye. Ich diela boli vystavené na medzinárodnej úrovni v múzeách a na bienále vrátane Manifesty 15 v Barcelone (2024); Kyjevského bienále (2015, 2023, 2025); Klima Biennale Wien (2024); Neuer Berliner Kunstverein v Berlíne (2023, samostatne); MUMOK vo Viedni (2017); 13. Istanbulského bienále (2013); a La Triennale, Palais de Tokyo, Paríž (2012).
Sú držiteľmi ceny Birgit Jürgenssenovej (2022) a držiteľmi štipendia Creative Fellows v Centre for Postsocialist Art na UCL v Londýne (2023)
