Dajme hlas príbehom, ktoré by nemali zostať zabudnuté
Témou prvého Bienále súčasného židovského umenia v koncepcii Tamary Moyzes a Shlomiho Yaffe je Jidiš vesmír – priestor, kde sa stretáva minulosť s budúcnosťou, osobná pamäť s veľkými dejinami a jazyk s utópiou.
Jidiš bol bežným jazykom miliónov Židov, najmä vo východnej a strednej Európe – spája prvky nemčiny, hebrejčiny a slovanských jazykov a píše sa hebrejským písmom. Po holokauste a vzniku Izraela bol tento jazyk často vytláčaný, a s ním aj kultúra a príbehy, ktoré niesol. Bienále vracia tieto príbehy späť – cez umenie, ktoré je silné, citlivé aj odvážne.
Vo výstave Jidiš vesmír vytvára Yevgeniy Fiks špekulatívnu víziu budúcnosti, v ktorej sa jidiš stáva jazykom vesmíru – a vesmír symbolickým domovom pre židovskú diaspóru (ľudí roztrúsených mimo pôvodnej krajiny či komunity). Zuzanna Hertzberg v performatívnej prechádzke Židovské anarchistky proti hegémii rozpráva príbehy žien, ktoré pred sto rokmi kládli odpor štátu, ideológii aj útlaku. Umelecká dvojica Sala-Manca premieňa poéziu Avroma Sutzkevera na vizuálne a zvukové dielo Slony v nočnej Metule – o zabudnutej pamäti, jazyku a hlasoch, ktoré prežívajú aj po umlčaní.
Bienále nie je nostalgický návrat. Je to laboratórium pre nové pohľady na minulosť aj budúcnosť. Príďte a nechajte sa vtiahnuť do vesmíru, ktorý patrí aj tým, čo nemali byť počuť.
Bienále je súčasťou známeho Festivalu židovskej kultúry HaNahar v Novom Meste nad Váhom.
Program Bienále
Štvrtok 12. 6.
18:00 · Synagóga Trenčín
Výstava: Jidiš Vesmír – vernisáž a komentovaná prehliadka s autorom
Yevgeniy Fiks (USA)
Piatok 13. 6.
15:00 · Synagóga Trenčín
Rozhovor s umelcami
Yevgeniy Fiks (USA), Zuzanna Hertzberg (PL)
Sobota 14. 6.
16:00 · Mierové námestie → Park M. R. Štefánika, Trenčín
Performancia: Židovské anarchistky proti hegémii
Zuzanna Hertzberg (PL)
Pondelok 16. 6.
18:00 · Synagóga Trenčín
Performancia a rozhovor s umelcami: Slony v nočnej Metule
Sala-Manca Group – Lea Mauas & Diego Rotman (AR/IL)
O umelcoch a programe
Yevgeniy Fiks: Himl Un Erd / Jidiš Vesmír (výstava)
Čo má spoločné výskum vesmíru s jidiš kultúrou?
Multidisciplinárny umelec Yevgeniy Fiks predstavuje výstavu Himl Un Erd (Jidiš Vesmír), ktorá odhaľuje prekvapivé spojenia medzi východoeurópskou židovskou skúsenosťou, futuristickým utopizmom a dobývaním vesmíru. V tejto výstave Fiks vytvára špekulatívny naratív jidiš kultúry postavený na predstavivosti, univerzalite, viere a vedeckom pokroku.
Spájajúc fakty a fikciu, Jidiš Vesmír vyvoláva spomienky na futuristický utopizmus 20. storočia a praktické úspechy kozmického výskumu z pohľadu východoeurópskeho židovstva. Umelec Yevgeniy Fiks špekuluje o predstave kozmu ako o vrcholnom vyjadrení domova pre diasporický národ. Ak bola židovská skúsenosť 20. storočia vo východnej Európe poznačená túžbou po univerzalizme a vedeckom pokroku, potom je to práve vesmír ako „domovina“, ktorý tieto sny najdokonalejšie napĺňa.
S použitím textilných diel skúma Fiks vo výstave skutočné aj imaginárne prepojenia medzi vymysleným jazykom medziplanetárnej komunikácie a jidiš, pričom zároveň konfrontuje vizuálne prvky kozmického výskumu so židovským komunitným životom a jidiš kultúrou.
Výstava Jidiš Vesmír je prebiehajúci projekt, ktorý sa začal v roku 2016.
YEVGENIY FIKS je umelec, autor a organizátor umeleckých výstav, narodený v Moskve a pôsobiaci v New Yorku. Medzi jeho projekty patria A Gift to Birobidzhan, Landscapes of the Jewish Autonomous Region a Himl un erd (Jidiš Vesmír), ktoré boli vystavené v galériách 2B Galéria v Budapešti, Galerie Sator v Paríži, 21ST.PROJECTS/Critical Practices Inc. v New Yorku a CCI Fabrica v Moskve.
Fiksove performancie „Lily Golden, Harry Haywood, Langston Hughes, Yelena Khanga, Claude McKay, Paul Robeson, Robert Robinson o sovietskych Židoch“ a „Red Kaddis“ boli uvedené v International Print Center New York a v The Museum at Eldridge Street / A Landmark Synagogue Story, obe v New Yorku.
Kurátorské projekty Yevgeniya Fiksa zahŕňajú The Wayland Rudd Collection v Winkelman Gallery, New York a v First Floor Gallery Harare, Harare, Zimbabwe; In Edenia, a City of the Future v Yermilov Centre, Charkov, Ukrajina (s Larissou Babij), Monument to Cold War Victory na The Cooper Union, New York (so Stamatinou Gregory) a Yiddishland Pavilion v Benátkach, Taliansko a online (s Mariou Veits).
Fiks je autorom eseje „Súčasné jidiš umenie“, ktorý vyšiel v jidiš, angličtine, ruštine, maďarčine, bieloruštine, poľštine a slovenčine.
——————
Zuzanna Hertzberg, ŽIDOVSKÉ ANARCHISTKY PROTI HEGEMÓNII
(performatívna prechádzka, performance hovoreného slova, rozhovor)
Táto anti-hegemonická, anti-imperialistická performatívna prechádzka povedie od Synagógy cez Mierové námestie pred Synagógou do parku M. R. Štefánika pri železničnej stanici, kde umelkyňa porozpráva príbehy o židovsko-ukrajinských anarchistkách z prvej polovice 20. Storočia.
Fanny Kaplan, Olga Taratuta a Milly Witkop praktizovali rôzne formy cezhraničného odporu proti rozličným podobám hegemonickej moci – či už zo strany štátu, ideológie alebo spoločensko-kultúrneho systému útlaku.
Táto umelecko-aktivistická akcia bude zároveň úvodom a pozvánkou k rozhovoru medzi účastníkmi o tom, ako každý z nás chápe hegemonické a imperialistické štruktúry a spoločnému pokusu o ich rekontextualizáciu z rôznych perspektív, skúseností a praktík.
Historické príbehy židovsko-ukrajinských anarchistiek nám môžu dnes napovedať, ako uchopiť ich odkaz. To, proti čomu konali a bojovali, je dôležité aj pre naše lepšie pochopenie súčasných udalostí a pohľadov ľudí z územia bývalého Pásma usídlenia (územie, kde smeli v cárskom Rusku žiť Židia).
Internacionalizmus a nomádstvo. Energia, ktorá prekonáva územné hranice a kultúrne rozdiely.
Stelesnenie utópie je otázkou dneška, nie zajtrajška.
ZUZANNA HERTZBERG je interdisciplinárna umelkyňa, artivistka a výskumníčka. Vo svojej tvorbe využíva maľbu, textil a artivistické akcie vo verejnom priestore. Je autorkou inštalácií a koláží, ktoré pracujú s archívnymi materiálmi a sú sprevádzané performanciami hovoreného slova. Vo svojej umeleckej praxi sa zaoberá prepletaním individuálnej a kolektívnej pamäti. Zameriava sa na problémy spojené s marginalizáciou menšinových skupín a politikami vymazávania nepohodlných – najmä ženských – naratívov z historickej pamäti.
Archívy vo svojej umeleckej stratégii vníma ako nástroj na odhaľovanie pravdy o minulosti a ich využitie v boji za sociálnu spravodlivosť, pričom vytvára odkazy, ktoré rezonujú v súčasnosti a inšpirujú k budúcim zmenám. Zapája sa do individuálnych aj kolektívnych aktivít zameraných na boj proti diskriminácii a násiliu voči marginalizovaným ľuďom a skupinám.
——————
Sala-Manca Group (Lea Mauas & Diego Rotman), Slony v nočnej Metule (performance a video inštalácia)
Slony v nočnej Metule je performancia a inštalácia, ktorá zahŕňa video, digitálne diapozitívy, film, animáciu a dvojjazyčný zvuk v jidiš a angličtine. Performancia vychádza z textov jidiš básnika Avroma Sutzkevera (1913 – 2010) a znovu zasádza jeho poéziu do kontextu izraelskej literárnej historiografie z dnešného pohľadu.
Príbeh rozprávaný v inštalácii sa zaoberá tvrdou kultúrnou politikou kontroly v Izraeli voči židovským diaspórnym kultúram v 50. rokoch 20. storočia, čo predstavovalo proces hegemonizácie vedúci k vytvoreniu novej hebrejskej kultúry. Dielo sa taktiež zaoberá naším výskumom medzier medzi písaným slovom (textom), jeho vysloveným prejavom, telom, ikonou a vizuálnymi, kultúrnymi a zvukovými prekladmi.
Avrom Sutzkever, ktorý zomrel v roku 2010 vo veku 96 rokov, bol bezpochyby jedným z najväčších básnikov v jidiš jazyku a zároveň jedným z najvýraznejších básnikov 20. storočia. Napriek svojmu talentu a originalite zostal v Izraeli takmer neznámy, pretože písal v jidiš jazyku.
LEA MAUAS a DIEGO ROTMAN pôsobia v oblasti súčasného umenia ako umelci, kurátori a teoretici od roku 2000 pod menom kolektív Sala-Manca. Skupina Sala-Manca vytvorila performancie, videá, inštalácie a projekty v oblasti nových médií, ktoré prezentovala na renomovaných umeleckých scénach po celom svete.
V roku 2001 iniciovali vplyvné podujatia Heara, sériu nezávislých site-specific a time-specific súčasných umeleckých akcií v politicky nabitých priestoroch Jeruzalema, do ktorých sa zapojilo viac ako 400 umelcov. Zároveň redigovali a vydávali nezávislý umelecký časopis Hearat Shulaym, spolupracovali s komunitami v západnom aj východnom Jeruzaleme a viedli projekty vo verejnom priestore, ktoré spustili zmeny v urbánnom prostredí (napr. park HaMesila, knižné stanice).
——————
Tamara Moyzes je politicky angažovaná umelkyňa, kurátorka a dokumentaristka, ktorá sa vo svojej tvorbe venuje témam ako rodová rovnosť, rasizmus, anti-romské nálady, izraelsko-palestínsky konflikt, diskriminácia etnických menšín, otázky nacionalizmu a náboženských konfliktov či orientalizmus. Jej diela odrážajú dlhodobý záväzok k umeleckému aktivizmu. Verí, že umenie je formou protestu, ktorá by mala odhaľovať spoločenské podmienky prostredníctvom priamej umeleckej intervencie. Využívaním irónie, satiry a zviditeľňovaním prežitého zážitku sa Moyzessnaží poukázať na sociálnu nespravodlivosť.
Umelecká práca Tamary Moyzes je hlboko ovplyvnená jej maďarským a židovským pôvodom, ako aj jej osobnými skúsenosťami zo života na Slovensku, v Českej republike a Izraeli. Vo svojej tvorbe skúma intersekcionalitu menšinových identít a kriticky sa zaoberá spoločenskými a politickými otázkami.
Moyzes založila skupinu Romane Kale Panthera / Romani Black Panthers (2012), ktorá organizuje podujatia na pomedzí politického umenia a aktivizmu. V rámci svojho doktorandského štúdia na Akadémii výtvarných umení v Prahe založila galériu Artivist Lab (2018), ktorá je spoločným projektom pražského magistrátu a Karlovej univerzity. Hlavnou myšlienkou galérie je prepájať ľudí z interdisciplinárnych oblastí a reagovať na spoločenské a politické témy.
V roku 2022 Moyzes založila rezidenčný program Artist in Need, ktorého hlavným cieľom je pomáhať profesionálnym umelcom na úteku pred vojnou. Doteraz program pomohol piatim ukrajinským umelcom. V roku 2024 tiež založila rezidenciu Avindo/The Future, ktorá podporuje emancipáciu rómskych umelcov, teoretikov a kurátorov a posilňuje ich hlas v umeleckom a akademickom diskurze.
Shlomi Yaffe (nar. 1973, Tel Aviv) je umelec pôsobiaci v Prahe. Získal titul MgA na Fakulte výtvarných umení v odbore Intermédia na Vysokom učení technickom v Brne a študoval aj na Akadémii umení a dizajnu Bezalel v Jeruzaleme. Yaffeho tvorba sa často zaoberá spoločenskými a politickými témami, pričom najmä spochybňuje pseudovedecké predstavy o rase a tele, ktoré vychádzajú z mýtov, ideológií a kultúrnych predpokladov.
Pozrite si program celého Festivalu židovského umenia HaNahar v Novom Meste nad Váhom
Použité dielo vo vizuály bienále: Yevgeniy Fiks, Himl un Erd (Jidiš vesmír) – Boris Volynov, 2016
