Réžia: Patrik Lančarič
Dramaturgia: Vladimír Fekar
Scéna: Michal Syrový
Kostýmy: Michaela Semotánová
Hudba: André Previn
Preklad: Zuzana Josková
Hudobné naštudovanie: Jakub Klecker (dirigent)
Kapela: hrá Filharmónia Bohuslava Martinů
Pohybová spolupráca: Hana Achilles
Dĺžka predstavenia:
70 minút
Dvaja muži v psychiatrickej liečebni. Ivanov je skutočný pacient, schizofrenik, ktorému v hlave znie orchester. Je pevne presvedčený, že je jeho dirigentom. Alexandr sem bol násilne umiestnený pre svoje politické názory. Dvaja pacienti, dve rozdielne reality.
Alexandra navštevuje lekár. Môže byť z psychiatrie prepustený; stačí len povedať, že jeho kritika systému je dôsledkom jeho chorého mozgu. Ako sa k tomu postaví Alexandrov syn Saša, ktorý je vystavovaný manipulácii myslenia zo strany svojej učiteľky?
Hra je plná svojrázneho jazykového humoru, autorskej hravosti a vtipu, no zároveň jednoznačne odsudzuje totalitné praktiky, ktoré zbavujú človeka jeho osobnosti a pevných postojov. Stoppard sa touto hrou v roku 1977 vyjadril k osudu svojej rodnej krajiny: venoval ju dvom odvážnym disidentom – Vladimírovi Bukovskému, ktorý otvorene pomenúval zneužívanie psychiatrie sovietskou mocou, a Viktorovi Fajnbergovi, ktorý sa 25. augusta 1968 zúčastnil demonštrácie na Červenom námestí proti okupácii Československa.
Hudba amerického hudobného skladateľa nemeckého pôvodu, štvornásobného držiteľa Oscara a desaťnásobného držiteľa ceny Grammy Andrého Previna nie je v hre v pravom slova zmysle scénickou hudbou, do istej miery je konajúcou postavou.
