Pozývame vás na komentovanú prehliadku výstavy Denisy Lehockej Bez názvu 2026 v sprievode kurátorky Lýdie Pribišovej.
Kedy? 18.júna 2026 o 17:30
Kde? Železničná 3, Priestor pod Galériou FORMAAT, Trenčín
Vstup voľný
Tvorba Denisy Lehockej sa vyznačuje špecifickým ponorom do priestoru a času, pričom jej priestorové koláže a jedinečné inštalácie reagujú na konkrétny priestor – v tomto prípade na podzemný industriálny priestor bývalého skladu potravín pod Galériou FOR MAAT pri stanici. Základom inštalácie je organická expanzia objektov do prostredia, ktorá zahŕňa aj komplexnú, imerzívnu telesnú skúsenosť diváka založenú na pohybe, zmyslovom vnímaní a pozornosti. Aktuálny výstavný projekt pracuje najmä so subjektívnou pamäťou a osobným príbehom autorky. Denisa Lehocká sa narodila v Trenčíne, no kvôli štúdiu ho musela veľmi skoro opustiť, pričom sa cítila nepripravená a násilne vyňatá z bezpečného prostredia.
Vo svojej tvorbe spracúva túto traumatickú skúsenosť, pocit vykorenenia a prázdna, ale aj návrat do rodného mesta, ktoré sa medzitým výrazne zmenilo, pričom uvažuje nad odcudzením a možnosťami jeho prekonania. Autorka pracuje s fragmentmi každodennosti, ktoré kombinuje s prírodnými a nájdenými materiálmi nesúcimi stopy minulosti a pamäti, ako sú sadra, textílie, kamene, špagáty či korálky. Tie skladá do otvorených priestorových štruktúr, využíva princíp vrstvenia a sedimentácie ako metaforu hlbokého času a pamäte, pričom výsledné celky pôsobia ako pozastavené pohyby či „skamenené“ momenty procesov, ktoré sa mohli udiať, no akoby sa zastavili.
Lehocká tvorí pomaly a sústredene, prostredníctvom vrstvenia, schnutia, vpichovania či šitia, pričom tento rytmus vychádza z hlbokého záujmu o materiálové procesy paralelné s prirodzenými fyzikálnymi zmenami v prírode. Hoci výsledkom sú často subtílne a nenápadné objekty, ich tvorba je náročná a neprenosná, keďže samotné gesto tvorby nesie význam. Ten nevzniká okamžite, ale formuje sa časom a skúsenosťou diváka, čím autorka ponúka otvorený priestor interpretácie a alternatívny model vnímania. Minimalistická serialita, absencia klasického sokla, striedmosť vo farbách a kompozície z bežných materiálov sú vedomými stratégiami uvažovania o priestore a čase. Lehockej inštalácie predstavujú tiché a precízne skúmanie vzťahov medzi tvarom, priestorom, intuíciou a racionalitou, pričom divák sa v tomto medzipriestore stáva aktívnym účastníkom vizuálneho jazyka, ktorý namiesto jednoznačných výpovedí ponúka skúsenosť.
