Čo všetko môže byť odpočítavadlo? Len rad číslic, ktoré ubúdajú? Alebo aj pulz mesta, svetelný dych a pozvánka k tomu, aby sme sa na chvíľu zastavili a započúvali sa do budúcnosti?
Audiovizuálne dielo ZERO vzniklo pôvodne ako odpočítavadlo do roku 2026, keď sa Trenčín stal Európskym hlavným mestom kultúry. Už od začiatku však bolo viac než len technickým objektom. Dýchalo, blikalo a odratávalo čas do momentu, ktorý mení naše mesto.
ZERO navrhol slovenský architekt Alan Prekop, ktorý do diela vniesol cit pre priestor, rytmus aj vizuálnu jednoduchosť. Práve vďaka tomu pôsobí audiovizuálne dielo ako prirodzená súčasť mesta. Objekt neodrátaval iba čas, ukazoval, že Trenčín 2026 Európske hlavné mesto kultúry. nie je vzdialená predstava, ale niečo, čo sa deje tu a teraz – priamo pred našimi očami.
Silnú atmosféru dielu dotvárala aj jeho audiovizuálna vrstva. Video a zvuk diela ZERO vytvoril tím v zložení kamera: Emma Lea Nikodýmová, strih: Adam Kubala, hudba: Juraj Marikovič. Dielo zobrazuje dominanty mesta a citlivo pracuje s jeho architektúrou, pričom prepája čas a priestor.
Neskôr sa ZERO premenilo na plátno pre ďalší mestský príbeh. Na diele sa objavilo video s rozpohybovaným mestom a ilustráciami, ktoré pozývalo na Otvárací víkend v dňoch 13. až 15. februára 2026. Mesto sa v ňom rozhýbalo s ľahkosťou a hravosťou, akoby sa samo na chvíľu vydalo na prechádzku vlastnou predstavivosťou. Predlohou videa boli ilustrácie, ktoré pre Trenčín vytvoril Jozef Glaba. Jeho rukopis priniesol do vizuálu hravosť, ľahkosť a zapamätateľný charakter. Ilustrácie dali vďaka AI nástrojom do pohybu a príbehu dvojica Emma Lea Nikodýmová a Adam Kubala. Aj vďaka nim dostalo pozvanie na otvárací víkend podobu, ktorá bola živá, blízka a plná fantázie.
V apríli 2026 dostalo ZERO ďalšiu vrstvu. Počas festivalu Light Art Festival v dňoch 10. a 11. apríla sa stalo súčasťou interaktívneho diela Plašidlá od autora Mateja Mazáka. Z odpočítavadla sa tak zrazu stal priestor hry, zvuku a bezprostredného stretnutia.
Plašidlá sú drobné tvory, ktoré vraj žijú pod kameňmi, na stromoch, pri vodopádoch alebo v medzerách medzi listami. Často sa podobajú prostrediu, v ktorom bývajú, a aj preto ich voláme podľa miesta, ktoré si vybrali za domov. Možno sa aj v Trenčíne ukrývajú Hubošidlá, Stromošidlá alebo Skalošidlá. Sú plaché, no zároveň veselé. A hoci pri hlasnom výkriku utekajú, z každého skoku si dokážu spraviť malú hru.
Práve k takejto hre pozval deti Matej Mazák, slovenský vizuálny umelec, animátor a ilustrátor, ktorý sa vo svojej tvorbe venuje rozprávaniu príbehov, autorskej animácii a svetu detskej imaginácie.
Aj vďaka tomu sa ZERO ukazuje ako dielo, ktoré sa vie meniť a rásť spolu s mestom. Raz odrátava čas, inokedy pozýva na veľký víkend, potom sa zmení na svet plachých tvorov, ktoré reagujú na náš hlas. Nie je to len objekt. Je to živý bod stretávania, obrazov, zvukov a zvedavosti.
A ako bude dielo ZERO využité najbližšie?
Nechajte sa prekvapiť. Prebúdzame zvedavosť.
