S Yuka Nomura sa stretávam v jedno horúce augustové dopoludnie v Čerešňovom sade, priamo pri jej rozpracovanom diele. Dnes by okoloidúci ešte len sotva uhádli, že výsledkom bude obria čerešňová kôstka. O pár dní však z dreva, slamy a hliny vyrastie objekt, ktorý v sebe spája predstavu semienka, úkrytu aj lode nesúcej nový život. Japonská umelkyňa ho nazvala Čerešňová kôstka, ktorú vypľulo nebo a vytvára ho v Trenčíne ako prvé dielo série LANDMARKS. V rozhovore jej nákazlivým pokojom, akým pristupuje aj k dielu, hovorí o tom, čo môže obyčajná kôstka rozprávať o krajine, čase a človeku, prečo ju pri tvorbe priťahujú prírodné materiály a čo sa stane s dielom, keď ho po dokončení začne meniť samotná príroda.
Yuka, stojíme pri tvorbe budúceho umeleckého diela s názvom Čerešňová kôstka, ktorú vypľulo nebo. Môžeš nám priblížiť príbeh za týmto poetickým názvom? Ako tento nápad vznikol?
Toto dielo je inšpirované obrazom čerešňovej kôstky. Je to odkaz na Čerešňový sad, miesto, kde dielo vzniká a kde bude vystavené. Predstavovala som si, ako si na tomto mieste počas mnohých rokov vtáky a ľudia pochutnávali na čerešniach a s „puknutím“ vypľúvali kôstky na zem. Hoci dielo vychádza z obrazu čerešňovej kôstky vypľutej z niečích úst a padajúcej na zem, keďže ide o veľkú „kôstku“, zakomponovala som doň aj predstavu, že ju mohol vypľuť obor alebo možno dokonca spadla z vesmíru. Prostredníctvom tohto diela som chcela vyjadriť príbehy čerešní a ľudí, ktoré sa na tomto mieste nahromadili, kolobeh prírody – vrátane ľudstva – a plynutie času.
Tvoja tvorba často vychádza z pozorného pozorovania prírody a každodenného života. Aký bol tvoj prvý dojem z Čerešňového sadu v Trenčíne a čo ťa na tomto konkrétnom mieste inšpirovalo?
Prišlo mi to ako veľmi pokojné a tiché miesto. Sú tu drevené ihriská a priestory na grilovanie a mnohí ľudia sa tu každodenne prechádzajú. Ako je zrejmé z histórie Čerešňového sadu, cítila som, že je to miesto, ktoré si miestna komunita obľúbila. Je tiež bohaté na prírodu; medzi množstvom stromov, ktoré sa pohybujú vo vetre, sa každý deň hemžia rôzne vtáky a hmyz.
Preto som cítila, že dielo by malo splynúť s okolím takým spôsobom, aby si ho obľúbili nielen ľudia, ale aj rastliny a živočíchy. Zároveň som dúfala, že pomôže sprístupniť a zviditeľniť komplexnosť a zmeny, ktoré sú pre toto miesto prirodzené.
Čerešňová kôstka v tvojej soche môže byť vnímaná ako semienko, úkryt alebo dokonca malá nádoba nesúca nový život. Čo pre teba osobne tento symbol znamená?
Semienko je domov, nádoba, ktorá nesie život, a prostriedok prežitia.
Moja voľba tohto symbolu súvisí aj so súčasnou environmentálnou krízou a čoraz komplexnejšími spoločenskými podmienkami. Hoci je to náročná úloha, dúfam, že dielo bude fungovať ako maják nádeje.
Ak sa na toto miesto pozorne pozriete, všimnete si, že na zemi je roztrúsených množstvo čerešňových kôstok. Keď tam však ležia, takmer nikto si ich nevšíma. Aj takáto bezvýznamná prítomnosť môže udržiavať život a zverovať nádej budúcnosti.
Do diela som zároveň preniesla obraz domova. Drevená konštrukcia skutočne pripomína bytový dom alebo úkryt pozostávajúci z malých miestností a predstavujem si, že počas svojej existencie by mohla slúžiť ako domov pre drobné tvory.
Strávila si čas na umeleckých rezidenciách v rôznych krajinách. Ako práca v neznámom prostredí ovplyvňuje tvoj tvorivý proces? Stáva sa miestna krajina alebo ľudia, ktorých stretávaš, súčasťou umeleckého diela?
Tvorba umenia v neznámom prostredí poskytuje množstvo podnetov a má trvalý vplyv na môj tvorivý proces aj moje premýšľanie. Niekedy môže byť inšpiráciou pre nové diela a nepochybne je to pre mňa nesmierne obohacujúca skúsenosť.
Tá však vzniká nahromadením veľmi obyčajných udalostí. Mám pocit, že inšpirácia prichádza z malých udalostí každodenného života a dáva vzniknúť dielam, ktoré môžu byť vytvorené práve v danom okamihu.
Dielo je vytvorené z prírodných materiálov, ako sú drevo, slama a hlina. Prečo sú pre teba tieto materiály dôležité a čo dokážu vyjadriť, čo iné materiály nedokážu?
Toto dielo bolo vytvorené predovšetkým s použitím prírodných materiálov, ako sú drevo, zemina a slama. Zemina napríklad obsahuje vodu aj mikroorganizmy a disponuje komplexnosťou, ktorú človek nedokáže napodobniť. Prírodné materiály vo svojej tvorbe používam práve preto, že si túto komplexnosť cením.
Od vonkajších sôch sa zvyčajne očakáva, že vďaka svojej nemennej podobe budú vyjadrovať pocit večnosti alebo trvalosti. Keďže je však toto dielo vytvorené výlučne z prírodných materiálov, je pravdepodobné, že počas obdobia, keď bude vystavené, môže byť zemina na povrchu odplavená, drevo môže začať hniť alebo zo samotného diela môže vyrásť tráva.
Toto dielo sa bude meniť aj po svojom dokončení. Tak ako sa menia skutočné čerešňové semená, chcem aj toto dielo vyjadriť ako niečo, čo prijíma takúto premenu.
„Nič nezostáva nezmenené“ – práve toto je jadrom mojej umeleckej praxe. Práve preto, že všetko je v stave neustálej premeny, je svet krásny. Musíme neustále premýšľať a udržiavať rovnováhu. Práve tieto myšlienky skúmam.
Tvoje sochy často pôsobia pokojne a ticho, no zároveň pozývajú ľudí spomaliť a predstavovať si vlastné príbehy. Aký zážitok by si chcela, aby si návštevníci odniesli zo stretnutia s touto sochou v Čerešňovom sade?
Je samozrejmé, že všetko sa neustále mení a ľudia sú súčasťou tohto obrovského kolobehu. Potešilo by ma, keby som dokázala sprostredkovať, že to nie je len zvláštne a tajomné, ale zároveň aj hlboko dojímavé.
Hoci môže byť niekedy náročné prijať všetky formy zmeny, zároveň to poukazuje na možnosť vytvoriť novú budúcnosť.
Čerešňová kôstka, ktorú vypľulo nebo je prvým dielom novej série LANDMARKS, ktorá prepája súčasné umenie s krajinou Trenčianskeho regiónu. Čo podľa teba môže verejné umenie priniesť miestam, ktoré ľudia zvyčajne navštevujú na prechádzky, bicyklovanie alebo jednoducho trávenie času v prírode?
Každé miesto má svoju skrytú históriu a príbehy. Tento Čerešňový sad môže na prvý pohľad pôsobiť ako pokojné miesto na grilovanie, ale ak budete pozorne počúvať, môžete počuť ďatle, ako zobú do stromov, a na zemi sú roztrúsené čerešňové kôstky.
Potešilo by ma, keby ste prostredníctvom môjho diela mohli znovu objaviť krajinu, ktorá splýva s každodenným životom, a vnímať plynutie času, ktorý sa na tomto mieste nahromadil.
Často hovoríš o čase – nie ako o niečom, čo meriame hodinami, ale ako o niečom, čo preteká miestami, prírodou a ľuďmi. Ako tento spôsob premýšľania ovplyvňuje tvoju tvorbu?
Čas je záhadná vec; niekedy sa zdá byť dlhý, inokedy krátky. Sú chvíle, keď máme pocit, akoby sa minulosť naťahovala do nekonečna, a inokedy nás zrazu zasiahne pocit, že budúcnosť už prišla.
Často premýšľam o čase ako o niečom podobnom vode, čo spája rôzne existencie. Je to čisto výplod mojej predstavivosti, ale verím, že prostredníctvom konceptu času si môžeme predstaviť ľudí žijúcich na rôznych miestach a v rôznych obdobiach.
Toto dielo zostane v krajine ešte dlho po skončení tvojej rezidencie. Ako sa cítiš pri predstave, že časť tvojej práce – a možno aj časť teba – zostane na mieste tak ďaleko od domova?
Som z toho veľmi rada, ale zároveň som trochu nervózna. Dôvodom je, že existujú aspekty toho, ako sa bude dielo vyvíjať, ktorým zatiaľ nerozumiem ani ja sama.
Napriek tomu je toto moja prvá návšteva Slovenska a Trenčína. Hoci som bola spočiatku trochu nervózna, všetci boli takí milí, že si teraz tvorbu svojho diela tu naozaj užívam. Preto dúfam, že moje dielo všetci dobre prijmú.
Po mesiaci strávenom v Trenčíne – čo si odnesieš domov, nie v batožine, ale vo svojich spomienkach?
Myslím si, že na túto krásnu krajinu a milých ľudí tu nikdy nezabudnem.
Yuka Nomura
Japonská umelkyňa Yuka Nomura (*1994, Gifu) vo svojej tvorbe skúma vzťah človeka, prírody a plynutia času. Pracuje najmä so sochou a priestorovými inštaláciami, často využíva prírodné materiály. V Trenčíne je na umeleckej rezidencii v rámci projektu Trenčín 2026, počas ktorej vytvára permanentnú inštaláciu Čerešňová kôstka, ktorú vypľulo nebo. Ide o prvé dielo zo série Landmarks, ktorá prepája súčasné umenie s prírodným a kultúrnym dedičstvom regiónu.
pripravila Veronika Š. Pilátová
