O PREDSTAVENÍ:
Tí dvaja v noci tancujú v rytme techna
, ich telá sa prepletajú s inými telami, akoby pretvárali človeka, priestor, čas. Cez deň sa budia v kocke panelákového bytu 
a zakrývajú si uši pred všetkými, ktorí im chcú vnútiť predstavy o „správnom“ živote a kopu iných sračiek 
.
Tí dvaja v noci tancujú v rytme techna
, ich telá sa prepletajú s inými telami, akoby pretvárali človeka, priestor, čas. Cez deň sa budia v kocke panelákového bytu a zakrývajú si uši pred všetkými, ktorí im chcú vnútiť predstavy o „správnom“ živote a kopu iných sračiek .Trochu deväťdesiatky, ale aj nie – pandémia sa skončila, jeden z nich utiekol pred vojnou a drogy sú už len ďalšia komodita na neoliberálnom trhu. Odmietajú vedieť, čo chcú, hlasno obhajujú svoje právo stratiť sa v hľadaní. Ako môžu títo dvaja prežiť v tejto kríze žitia?
P0P2 (personzeropersontoo) je komédia o mladej generácii z východnej Európy 
, ktorá sa v ére ekonomickej neistoty a digitálneho nomádstva 
snaží pochopiť, čo dnes znamená „domov“.
, ktorá sa v ére ekonomickej neistoty a digitálneho nomádstva snaží pochopiť, čo dnes znamená „domov“.Ponára sa do absurdít bytovej krízy 
, nedosiahnuteľných snov o vlastníctve a ideálov, zdedených z divokých deväťdesiatych rokov
. Zároveň sa dotýka aj širších tém – dedičstva totalitných režimov, dopadu vojny, aj účinkov individualizácie na dnešnú spoločnosť.
, nedosiahnuteľných snov o vlastníctve a ideálov, zdedených z divokých deväťdesiatych rokov. Zároveň sa dotýka aj širších tém – dedičstva totalitných režimov, dopadu vojny, aj účinkov individualizácie na dnešnú spoločnosť.Hlavnými postavami sú raveri 
– ich únik do rave kultúry a dočasných utópií tanečného parketu sa stáva spôsobom, ako v neistom svete znovuzískať slobodu, prepojenie a radosť 
.
– ich únik do rave kultúry a dočasných utópií tanečného parketu sa stáva spôsobom, ako v neistom svete znovuzískať slobodu, prepojenie a radosť .
Inscenácia kombinuje dokumentárny realizmus so satirickou fikciou a kladie otázky:
Môžu rave sny ponúknuť inú definíciu „domova“? Môžu láska, stabilita a komunita bývať v panelákoch postavených na ruinách bývalých utópií? O akej budúcnosti môže táto generácia ešte snívať? Hrajú: Makar Tikhomirov a Tadeáš Bolo
Zvuk a hudba: Matúš Homola
Scéna: Boris Vitázek
Kostýmy: Veronika Vartíková
Výskum a produkcia: Viktória Oroszová
Text a réžia: Ján Šimko
Zvuk a hudba: Matúš Homola Scéna: Boris Vitázek Kostýmy: Veronika Vartíková Výskum a produkcia: Viktória Oroszová Text a réžia: Ján Šimko
V predstavení sa objavujú vulgarizmy, dym, tabakové výrobky a stroboskop.Projekt vznikol s podporou Fondu na podporu umenia a Vyšehradského fondu.
Partnermi projektu sú Kultúrne zariadenia Petržalky, Divadlo VILA Štvanice a Teatr Łaźnia Nowa w Krakowie.
