Nedoručená korešpondencia

Nedoručená korešpondencia

Videoprojekcia

LUMó HUB (pri synagóge)

Vojna a utrpenie, ktoré prináša je námetom mnohých ľudových piesní. Ľudská túžba po individuálnej a kolektívnej budúcnosti sa premieta do textov folklórnych piesní a korešpondecnii adresovanej svojim blízkym a širokej verejnosti. Tieto texty prepájajú ľudí naprieč kultúrami, časom a geografiou.

Richard Hronský a Boris Vitázek spájajú svoju tvorbu – Richardovo písmo, ktoré je z časti šifra a z časti záznam pocitov seizmograficky opisúci jeho okolie a projekčný mapping od Boris Vitázka, ktorého dieľa sú často site specific inštaláciami pracujúcimi s lokálnymi kontextami. Ich práca vytvára pan-folkórny priestor pre uvažovanie čo spája folklórnu tvorbu ľudí pod útlakom.

Richard Hronský *2002: Trans-disciplinárny umelec, ktorého zaujíma široké spektrum od vizuálneho umenia, experimentálnej hudby, po kolektívne organizovanie DIY výstav a koncertov. Hrá na fujaru a vydal album Pohreb nominovaný na Radio_Head Awards 2025. Richard je entuziastická postava Bratislavskej scény – okrem štúdia Fotografie na VŠVU pravidelne vystupuje doma aj v zahraničí. V tvorbe rekontextualizuje tradície a uvažuje o imaginácii a pamäti. Každodenne kreslí, často ilustruje plagáty a rád archivuje.

Boris Vitázek (nar. 1989, Slovensko) je intermediálny umelec a kreatívny technológ, ktorého konceptuálna tvorba sa pohybuje na pomedzí živého performancu, site-specific audiovizuálnych inštalácií, elektronického zvukového dizajnu a komunitného organizovania. Vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave. Vo svojej tvorbe skúma stierajúce sa hranice medzi organickými systémami a syntetickými prostrediami a venuje sa spoločenským témam v úzko lokálnych kontextoch. Prostredníctvom kreatívneho programovania a vlastných softvérových frameworkov pretvára priestor a dáta.

Vitázkovo portfólio zahŕňa veľkoformátové projekčné mappingy vo verejnom priestore, interaktívne herné umenie a experimentálnu divadelnú scénografiu.