Budem si ťa pamätať
Toto predstavenie je fyzickou a poetickou meditáciou o smrti, odpútaní a pamäti — rozprávanou z perspektívy toho, kto zomiera, aj toho, kto zostáva.
Na takmer prázdnom javisku sa dve postavy pohybujú cez rituál rozlúčky. Telo je manipulované, zdvíhané, púšťané, nesené, obliekané, oplakávané, odmietané a napokon uvoľnené. Predstavenie sa rozvíja ako sled fyzických akcií, ktoré pripomínajú pohrebné obrady, akty starostlivosti a akty odlúčenia. Zvuk vzniká naživo pomocou zvonov, drevených paličiek, dychu a hlasu, čím sa priestor mení na akustickú krajinu smútku, odporu a očisty.
Ústredné napätie spočíva v paradoxe:
Mŕtvy žiada živého, aby sa úplne odpútal — aby zabudol, aby nič necítil — a zároveň sľubuje: „Budem si ťa pamätať.“
Dielo skúma:
• fyzickú námahu smútku
• násilie aj nežnosť odpútania sa
• telo ako objekt aj pamäť
• nemožnosť udržať sa života
• premenu smútku na pohyb
Namiesto zobrazenia smrti ako tragédie ju predstavenie chápe ako prirodzené rozpustenie formy. Javisko sa stáva miestom, kde sa pamäť rozkladá, rituály sa spochybňujú a pripútanosť sa postupne spaľuje — až kým nezostane iba prítomnosť, dych a pohyb.
Réžia: Jozef Fruček
Kedy: 30. jún
Kde: Okruhový Dom Armády, Trenčín
