Tímea Szőke je jednou zo siedmich lektoriek, ktoré prichádzajú dvakrát do roka do Trenčína, aby sa podelili o svoje know-how s tými, čo pracujú v kultúre a chcú posunúť svoje skúsenosti na vyššiu úroveň. Tímea sa narodila v Srbsku a v súčasnosti sa venuje praxi placemakingu v Španielsku. Spýtali sme sa jej na jej cestu, výskum a workshopy v Trenčíne, ktoré sú zamerané na branding a networking. Áno, s jej pozadím je to celkom zaujímavá kombinácia! Pozrite sa, čo môžete opäť zažiť túto jeseň s RUNWAY Culture Professionals.
Tímea, v kurze RUNWAY Culture Professionals vedieš vzdelávací blok zameraný na branding a networking, ale vkladáš doň aj veľkú časť svojej placemakingovej praxe. Čo pre teba osobne znamená prepojenie kultúry, verejného priestoru a zapájania komunity? A ako pristupuješ k začleneniu kreatívneho placemakingu do svojich kurzov?
Vidím silné prepojenie medzi placemakingom a brandingom, komunikáciou a networkingom. Podstatou placemakingu je pretvárať priestory na miesta, napĺňať ich významom, prepojením a pocitom spolupatričnosti. Presne o to sa snažíme aj pri našich kultúrnych iniciatívach.
Na týchto stretnutiach čerpám zo skúseností v kultúrnej oblasti a vytváram priestor pre dialóg a reflexiu. Nie som typický komunikačný expert; namiesto toho prinášam príklady zo svojej vlastnej cesty a kladiem provokatívne otázky, ktoré vedú k diskusii. Zavádzam rámce inšpirované regeneratívnymi praktikami, ktoré zmenili moje myslenie smerom k hodnotovo orientovanej a vzťahovej práci – nazerám na branding a komunikáciu inak ako len cez naháňanie sa za engagementom na sociálnych sieťach alebo algoritmami, ktoré u mňa jednoducho nefungovali.
Prepojenie s networkingom je ešte jasnejšie: naša práca je v podstate vzťahová. Zmysel pre nás, naše iniciatívy a publikum pramení práve z týchto vzťahov. Spoločne skúmame rôzne spôsoby, ako ich budovať, a počas workshopu aktívne vytvárame sieť medzi účastníkmi, čím otvárame príležitosti na možné spolupráce. Celé stretnutie je postavené na peer-learningu, spoločnom tvorení a zdieľanom hľadaní významu – kreatívne a zábavne.
Čo by si chcela, aby si účastníci odniesli z tvojho workshopu?
Dúfam, že si uvedomia, že komunikácia a networking, ktoré sa tak často vnímajú ako nutné zlo, môžu byť v skutočnosti zmysluplnými a kreatívnymi súčasťami našej práce. Ak k nim pristúpime inak, dokážu našim iniciatívam pridávať hodnotu a pomáhajú nám viesť autentické a významné rozhovory.
Aké konkrétne aktivity používaš, aby si im to sprostredkovala? Vieš priblížiť priebeh workshopu?
Na workshopoch využívam kombináciu interaktívnych a reflexívnych aktivít, ktoré menia perspektívu a budujú spojenia. Každý blok začíname a končíme check-inom a check-outom. Sú tam kreatívne pozvánky vyjadriť výzvy, problémy a možné riešenia prostredníctvom storytellingu, vision boardov či rolových hier. Snažím sa vytvoriť rámec pre individuálne aj skupinové skúmania tém skôr než ponúkať konkrétnu metodológiu alebo kroky, ale zároveň zdieľam svoje vlastné skúsenosti s komunikáciou, networkingom a spoluprácou. Používam formáty ako Open Space Technology či ProAction Café, kde sa kolaboratívne riešia reálne prípady zo skupiny. Na budovanie spojenia a spolupráce v skupine prinášam teóriu commons a darovací kruh, ktorý bol u väčšiny predchádzajúcich skupín obľúbený. Zároveň je tam priestor jednoducho sa rozprávať a počúvať.
Aké sú podľa teba najväčšie výzvy, ktorým dnes čelia kultúrni manažéri v mestách?
Úprimne, tento zoznam si asi nevyžaduje veľa vysvetlenia, pretože je súčasťou našej každodennej reality:
- Nedostatok zdrojov a financovania – stále dokola robíme veľa s veľmi málo.
- Hodnotové konflikty – snaha zostať verný tomu, na čom záleží, a zároveň sa pohybovať v systémoch, ktoré tlačia iným smerom.
- Systémové krízy – veľké témy, ktoré nemožno ignorovať: klíma, nerovnosť, polarizácia… všetko to ovplyvňuje našu prácu.
- Duševné zdravie a vyhorenie – niekedy je ťažké udržať si silu, keď zároveň držíme priestor aj pre iných.
Máš zámer sa niektorým z týchto výziev venovať aj počas workshopu? Ako to môže pomôcť účastníkom?
Určite! Práve tieto výzvy sú dôvodom, prečo túto prácu robím. V takejto praxi neexistujú rýchle riešenia ani krok-za-krokom návody. Ide skôr o zmenu perspektívy – od riešenia problémov k videniu potenciálu, prepojenia a toho, na čom skutočne záleží v danej situácii.
Zaznamenala si počas kurzu aj momenty „aha“, keď účastníci objavili nové perspektívy alebo si uvedomili potenciál svojej práce?
Spočiatku to, čo prinášam, môže pôsobiť trochu hmlisto alebo „woo-woo“, ale milujem ten moment, keď ľudia zistia, že byť autentický a verný svojim hodnotám je nielen dôležité, ale že to nikdy netreba kompromitovať. Tiež rada sledujem, ako sa ľudia zabávajú a sú kreatívni – na čo v každodennej práci často zabúdame.
Môžeš nám viac povedať o svojej profesionálnej ceste? Ako si sa dostala k urbanizmu a kreatívnemu placemakingu?
Som dievča z dediny, vyrastala som v malom meste v Srbsku, a vždy ma fascinovali mestá – koľko vecí a ľudí musí spolupracovať, aby ten komplexný systém fungoval. Moja cesta nebola lineárna, ale mne dáva úplný zmysel. Študovala som humanitné vedy, dejiny umenia a film, popri tom som pracovala s neziskovkami a pridala sa k umeleckému kolektívu Ziggurat Project, kde sme tvorili site-specific performancie. Tam sa začala moja láska k verejnému priestoru a kreatívnej spolupráci – ešte predtým, než som vôbec poznala slovo „placemaking“.
Neskôr, počas magisterského štúdia sociálneho umenia a dizajnu, som sa ešte viac zaujímala o to, ako navrhovať rámce, ktoré podporujú kreativitu a spoluprácu. V tom čase som sa pripojila k Maďarskému centru súčasnej architektúry (KÉK) a tam sa všetko spojilo – urbanizmus, komunita a kultúrna prax.
Začala som tiež integrovať viac telesných praktík ako tanec, joga, chôdza či dychové cvičenia, čo zmenilo nielen môj osobný život, ale aj zameranie mojej práce. Naše motto v mojom súčasnom umeleckom kolektíve EMPOWERmental je: „Cíť sa doma vo svojom tele a vo svete.“ A to vlastne vystihuje moju prax naprieč všetkými projektmi, na ktorých pracujem.
Ktoré konkrétne projekty alebo výskumné skúsenosti na teba mali najväčší vplyv?
Je veľmi ťažké vybrať iba pár, mám privilégium väčšinou pracovať na projektoch, ktoré ma bavia.
- Valyo Kikötő bol jedným z mojich prvých zážitkov s placemakingom, kde som sa podieľala na jeho vytvorení a správe. Vidieť, ako sa opustené miesto pri Dunaji premenilo na najcoolovejšie kultúrne miesto Budapešti počas leta, bolo úžasné.
- Celá moja skúsenosť v KÉK ma naučila množstvo lekcií o facilitácii spolupráce, sile komunít, vážení si dedičstva a všeobecne o tom, ako robiť naše mestá viac obývateľnými.
- V programe Abundance Fellowship skúmame náš vzťah k peniazom, bohatstvu a hodnote, ako aj alternatívne spôsoby nazerania na ekonomiku. Toto bola moja hlboká iniciácia do regeneratívnych praktík a spôsobov práce, ktoré mi prišli ako „návrat domov“ v mojej profesijnej ceste.
- Momentálne sa venujem prehlbovaniu regeneratívnej praxe cez „Power of Place“ learning journey, ktoré mi pomáha na oveľa hlbšej úrovni skúmať moje prepojenia s miestami a prácou zakorenenou v konkrétnom prostredí.
Momentálne robíš doktorát na International University of Catalonia – na čo sa sústreďuje tvoj výskum?
Trvalo mi chvíľu, kým som našla presné zameranie môjho výskumu. Do PhD som vstúpila s tým, že chcem skúmať priesečník ľudí, miest a well-beingu v mestách. Nakoniec som objavila regeneratívne praktiky – a všetko dávalo zmysel. Teraz spájam regeneratívne myslenie s placemakingom a skúmam, ako sa mestské a verejné priestory môžu stať zdrojom regenerácie, podporujúcim well-being ľudí aj celého života.
Aké tri veci sú ti naozaj najbližšie k srdcu?
Viac-menej sa to u mňa spája do jedného celku, ale ak by som to rozdelila:
- Príroda a pohyb – turistika, stanovanie, plávanie… byť vonku, hýbať sa, cítiť svoje telo a zdieľať to s ľuďmi, ktorých mám rada. Vždy som pripravená objaviť niečo nové – mesto, tému, hobby.
- Umenie a kreativita – tvorivý prejav má tichú silu meniť perspektívy, vytvárať význam a transformovať osobné aj kolektívne skúsenosti.
- Komunita a vzťahy – veľmi mi záleží na tom, ako spolu žijeme, ako si budujeme vzťahy v mestách, s priateľmi, medzi sebou a so zvyškom sveta
Aké je tvoje obľúbené miesto v Trenčíne, ktoré navštíviš pri každej návšteve?
Zvyčajne nemám veľa voľného času, keď som v Trenčíne, ale prvé, čo vždy spravím, je prechádzka po dláždenej uličke v centre. Sledujem, ako to tam práve je, a vnímam život mesta.
A na záver – čo by si odkázala tým, ktorí zvažujú prihlásenie sa na kurz, ale ešte stále váhajú?
Investovať čas do vlastného učenia a rozvoja je niečo, čo som nikdy neoľutovala. Nikdy neviete, koho stretnete alebo aké dvere sa vám otvoria. Byť medzi kolegami, reflektovať a dávať si zmysel sektoru aj doby, v ktorej žijeme – to je nesmierne cenné, zvlášť v časoch, keď čelíme toľkým komplexným a rôznorodým krízam.
